Prídeme o milióny z eurofondov, dôvodom má byť rast ekonomiky
Celkový objem eurofondov na roky 2014 až 2020 sa Slovensku zníži o 68,8 milióna eur v troch operačných programoch. Dôvodom je vyšší rast ekonomiky, ako predpokladala Európska komisia. Potvrdil to podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Žiadnych cieľov či projektov sa to však podľa neho nedotkne.
Krajina platí daň z úspechu
Vicepremiér pripomenul, že v programovom období 2007 až 2013 zvýšil Brusel Slovensku v priebehu čerpania celkovú alokáciu o 138 miliónov eur, a to na základe nie tak pozitívnych hospodárskych výsledkov, ako sa pôvodne očakávalo. V súčasnosti je situácia opačná.
„Teraz akoby sme platili daň z úspechu, pretože krajine sa darí lepšie, ekonomika rastie a je výkonnejšia, ako sa predpokladalo zo strany EK, keď sa prepočítavalo, koľko by Slovensko malo dostať v programovom období 2014 až 2020. V rokoch 2014 a 2015 bol rast podstatne rýchlejší, ako bol predpoklad EK z roku 2012, a zároveň pokračuje ďalej,“ vysvetlil Pellegrini.
Preto podľa neho došlo k technickému prepočtu, ktorý vychádza z konkrétnych nariadení a vzorcov. Výsledkom je, že Slovensku sa na roky 2017 až 2020 zníži celkový objem eurofondov, ktoré má k dispozícii, z 15,5 miliardy eur o 68,8 milióna eur. Pre nasledujúce štyri roky to predstavuje pokles o 0,45 %, čo podpredseda vlády považuje za zanedbateľné. „Pri tomto znížení to reálne neovplyvní žiadne projekty, nebude to mať pre SR žiadne dosahy ani straty,“ konštatoval.
Operačné programy s veľkým rozpočtom
Zároveň poukázal na to, že ku zníženiu balíka eurofondov došlo z rovnakého dôvodu aj u ďalších členských štátov Európskej únie, konkrétne v Českej republike, Estónsku, Chorvátsku a Švédsku. Naopak, pre nepriaznivý rast hrubého domáceho produktu získa prostriedky navyše až 11 európskych krajín.
Určiť, ktoré operačné programy prídu o časť peňazí, mal samotný štát, teda Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podmienkou bolo, aby sa krátili prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a nie z Kohézneho fondu. Všetky dotknuté operačné programy s tým súhlasili.
„Vybrali sme operačné programy, ktoré majú taký veľký rozpočet, že sa ich takéto zníženie dotkne čo najmenej. Zároveň sme to kombinovali s tým, ktoré operačné programy sú v akej kondícii a kde môže hroziť nejaké riziko prepadnutia prostriedkov z titulu nečerpania,“ zdôvodnil Pellegrini.
Krátenie sa nedotkne dopravy
V Operačnom programe Výskum a inovácie sa zníži objem eurofondov o 35,74 milióna eur z celkových takmer 2,27 miliardy eur, v OP Integrovaná infraštruktúra o 17,43 milióna eur z necelých 3,97 miliardy eur a v Integrovanom regionálnom OP o 15,65 milióna eur z vyše 1,75 miliardy eur.
Vicepremiér upozornil, že v OPII sa bude krátenie týkať len financií na informatizáciu spoločnosti, nie na dopravu. „Ja som presvedčený, že zdroje na informatizáciu sú značné a 17-miliónové zníženie nemôže poškodiť priority krajiny v tejto oblasti, je tam miliarda eur. Nedotkneme sa ciest, železníc, obnovy vozového parku, a tak ďalej,“ opísal.
Pellegrini navyše zdôraznil, že toto zníženie nezachráni operačné programy od splnenia pravidla, podľa ktorého musia určitú časť eurofondov vyčerpať do konca tohto roka, inak o ňu štát môže prísť. Materiál týkajúci sa revízie Partnerskej dohody SR na roky 2014 až 2020, ktorý obsahuje tieto zmeny, je už pripravený na rokovanie vlády.