Zo 103-ročného Propeleru je plávajúca lodná galéria na Dunaji
Z najstaršej lode na Slovensku, bývalého bratislavského Propeleru, sa stala lodná galéria slovakeana.sk. Taký je aj názov projektu, ktorého hlavným koordinátorom je občianske združenie (OZ) Archivarium.
.jpg?v=34651)
"Na lodi je výstava obrazov svetoznámeho maliara slovenského pôvodu Adolfa Bencu. Ukotvená na pravom brehu Dunaja bude táto plávajúca galéria počas letnej sezóny denne sprístupnená verejnosti," na dnešnej tlačovej konferencii povedal Peter Litomerický z OZ.
Loď s kapacitou 300 osôb bola postavená v rakúskej lodenici v roku 1909. Do roku 1931 ju vlastnil Propelerový podnik. Neskôr sa menili jej vlastníci, využitie aj názov. V rokoch 1945-1947 bola sovietska vojnová korisť. Viackrát bola vyradená z prevádzky i potopená. Určitý čas sa volala Devín. Preprave osôb prestala slúžiť v roku 1968. Potom bola z nej reštaurácia, nakoniec ju vlastnila TJ Slávia Šamorín (1978-1991).
"Potopená loď odpísaná na zošrotovanie sa stala vlastníctvom pána Slováka. Jej rekonštrukcia stála neuveriteľných 14 miliónov Sk. Tohto roku ju odkúpila Bratislavská lodná spoločnosť (BLS) ako perlu Dunaja a okrem vzácneho dokumentu lodnej histórie bude slúžiť umeniu. Je galériou Adolfa Bencu, ktorý má obrazy v najväčších galériách a je členom všetkých významných svetových akadémií. Na predstavenie lode prišiel z USA," zdôvodnil Karol Géci, predseda predstavenstva BLS a Akadémie Adolfa Bencu.
Výtvarník loď zvonku pomaľoval žltou a červenou farbou. Interiér je priestorovo prispôsobený galérii, kde sú jeho obrazy. Jeden veľký znázorňuje dominanty Bratislavy - hrad a Dom sv. Martina. Ďalšie maľby na dreve alebo plátne majú pestrú tematiku. Na oknách je množstvo menších diel s kruhovými grafickými útvarmi a fyzikálnymi vzorcami.
Zámerom slovakeana.sk je vyhľadávať, spracovávať a sprístupňovať verejnosti hmotné a nehmotné historické a kultúrne dedičstvo formou digitalizácie. Projekt vznikol vlani a jeho partnermi sú rôzne múzeá, cirkevné inštitúcie či súkromníci. Portál už zverejnil 50 zdigitalizovaných obrazov a 5000 objektov.
"Sprístupnili sme napríklad Misál z roku 1341, knižnicu Antona Bernoláka, korešpondenciu Antona Hlinku, vyhlásenie Verejnosti proti násiliu z roku 1989," pripomenul Litomerický.