Fotogaléria: Verejnosť sa lúčila s nestorom folklóru Štefanom Nosáľom
Verejnosť, spolupracovníci a blízki sa naposledy rozlúčili s nestorom slovenského folklóru, profesorom Štefanom Nosáľom. Umelecký súbor Lúčnica, ktorý viedol takmer 70 rokov, pripravil poslednú rozlúčku s umelcom v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér súboru Lúčnica zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla. Narodil sa 20. januára 1927 v Hriňovej v rodine horára. Vyštudoval stavebnú fakultu v Bratislave, neskôr fakultu choreografie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia bol tanečníkom v Lúčnici. V roku 1949 sa stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny Odzemkári, ktorá bola považovaná za jednu z jej základných zložiek a onedlho bol zvolený aj za vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny.
Od roku 1951 prevzal pozíciu hlavného choreografa Lúčnice. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá patrí medzi najlepšie svetové súbory interpretujúce národnú kultúru, sa považuje za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl tanečných kompozícií vychádzajúcich z ľudových tancov. V Lúčnici vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov, ako napríklad Vitaj naša jar, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju , Štefan Nosáľ 85 – Môj život Lúčnica a mnohé iné. Vychoval vyše šesťsto tanečníkov a vyše tridsať profesionálnych choreografov.
Pracoval s poprednými slovenskými hudobnými skladateľmi. S Lúčnicou absolvoval okrem tisícok vystúpení na Slovensku a v Česku aj množstvo zahraničných zájazdov, v Európe, po celej Amerike, v Ázii i Austrálii. Videlo ich publikum vo vyše 60 štátoch sveta. Popri Lúčnici spolupracoval profesor Nosáľ aj so SND, pre ktoré vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk, Jánošík, Beg Bajazid, k baletnému predstaveniu Ej, husári, či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované.
Štefan Nosáľ spolupracoval aj s viacerými zahraničnými scénami. K najvýznamnejším patrí vytvorenie choreografií a tancov pre belgickú Kráľovskú operu v Antverpách (Krútňava), holandský Danstheater v Amsterdame, ako aj pre štátne súbory v ruskom Petrohrade či americkom Pittsburgu. Ako tanečník a herec účinkoval v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako choreograf a odborný poradca režiséra. Je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval na organizovaní viacerých folklórnych festivalov.
V roku 1968 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1989 národný umelec, v roku 1997 získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2007 mu prezident udelil Pribinov kríž I. triedy za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry. Je nositeľom aj radu ďalších cien. Posledné - Zlatú plaketu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za výnimočný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu Slovenska v zahraničí profesorovi Nosáľovi udelil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák tento rok 2. februára.
