Veľkonočný pondelok je opäť spojený s vodou a so šibaním

Dnes celé Slovensko oslavuje Veľkonočný pondelok, ktorý je už tradične spojený s množstvom vody a so šibaním. Pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Babčáková.

Polievanie čerstvou potočnou vodou súvisí predovšetkým s očistnými obradmi. V rámci plodnostno-prosperitných obradov muži šibú ženy zeleným prútom, ktorého mladá sila rastu má vyhnať negatívne sily, choroby a má priniesť zdravie, plodnosť, omladenie práve vďaka svojej vegetačnej sile, ktorá je kontaktom prenášaná aj na mladé plodné ženy.

Podľa slov etnologičky obyvatelia západného Slovenska preferujú najviac šibanie, podobne je to aj v Čechách, Poľsku, v Nemecku a v Rakúsku, pričom na východe našej krajiny, ako aj v Maďarsku, na Ukrajine a vo východnom Poľsku, sa viac polieva. "Stredoslováci kombinujú oba spôsoby, tak polievanie, ako aj šibanie," informovala Babčáková.

Odmenou za oba obrady, aj očistný, aj plodnostný, sú vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, nový život a znovuzrodenie. Nazývajú sa kraslice alebo pisanky a kedysi ich ľudia farbili predovšetkým červenou a žltou farbou, ktoré symbolizujú život, tiež plodnosť a ozdobovali ich motívmi rastlín a zvierat. "Vajíčko je v kultovej tradícii celej Európy a Ázie ako všeobecný symbol znovuzrodenia a jeho nálezy sa nachádzajú v pohrebiskách od polovice tretieho tisícročia pred našim letopočtom," uviedla pre agentúru SITA etnologička. V západnej Európe však existujú v symbolike určité odlišnosti, pretože sa tu zachovali rôzne germánske relikty a v obradovosti prevládajú najmä zoomorfné zobrazenia zvierat a ich mláďat ako symbol jarnej plodnosti. "Najväčším symbolom plodnosti bol zajac, ktorý bol zároveň kultovým zvieraťom bohyne úrody Oster, z čoho je odvodený názov Veľkej noci - eastern," informovala Babčáková.

V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. "Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl," dodala Babčáková. Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými pučiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.

Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. "Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov," informovala agentúru SITA Babčáková. Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa podľa jej slov počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. "Na východnom Slovensku sa tento koláč piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek" a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť," uviedla. Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa vkladali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale tiež aby chránili proti prírodným živlom. "Kosť zo šunky a kúsok koláča pasky, či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov," pre agentúru SITA uzavrela etnologička Katarína Babčáková.