Putinovi nebude žiadne územie dosť, Ukrajinu chce zničiť, vyhlásil Zelenskyj v Bruseli. Fico odišiel podporiť Vučiča
S niekoľkohodinovým oneskorením oproti pôvodnému plánu skončil v piatok (16. 10.) večer v Bruseli dvojdňový summit Európskej únie. Potvrdila to hovorkyňa predsedu Európskej rady Maria Tomasiková. Prezidenti a premiéri diskutovali predovšetkým o situácii na Ukrajine, rokovania sa osobne zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už ráno uviedla, že EÚ nezruší žiadne sankcie voči Rusku, kým Rusko neukončí svoju vojnu na Ukrajine. Zelenskyj počas spoločného vyhlásenia s šéfkou EK a predsedom únijných summitov Antóniam Costom poďakoval Európskej únii za podporu. Neskôr uviedol, že od Európy cíti plnú podporu, kontinent je podľa neho ohľadom pomoci napadnutej krajine veľmi zjednotený.
Unijní lídri sa zaoberali aj nedávno uzavretou dohodou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach viac ako 300 000 ton ruskej nafty na americký a svetový trh. Trumpovo rozhodnutie vyvolalo kritiku na Ukrajine aj v mnohých ďalších európskych krajinách.
Zelenskyj po rokovaní uviedol, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nebude žiadne územie dosť a chce Ukrajinu zničiť. Slovensko na samite zastupoval premiér Robert Fico. Zelenskyj sa s ním nezvítal tak srdečne ako s ostatnými európskymi lídrami.
Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že európski spojenci majú dostatok striel pre systém Patriot, aby Ukrajina zvládla zimné obdobie.
„Naši európski kolegovia dnes dostali úplné informácie o tom, koľko ich potrebujeme. Nikto nepredpokladá, že by sme na zostrelenie jedinej ruskej balistickej strely používali dve protiraketové strely, ako je to bežne pri niektorých iných cieľoch. Hovoríme o minimálnom množstve toho, čo naozaj potrebujeme a čoho je nedostatok,“ povedal. Zatiaľ nevie, koľko ich kto Ukrajine poskytne.
„O niektorých krajinách ale určité informácie mám,“ dodal.
Fico predčasne odišiel
Slovenský premiér Robert Fico pred skončením zasadnutia Európskej rady v Bruseli v piatok (16. 10.) popoludní odcestoval do Srbska, kde chce na predvolebnom mítingu v Novom Sade podporiť bývalého srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Na rokovaniach o migrácii na pokračujúcom samite EÚ ho zastúpi český premiér Andrej Babiš.
„V piatok vo večerných hodinách sa presúvam do Belehradu a potom z Belehradu do Nového Sadu, kde chcem podporiť významného srbského štátnika, pretože robí suverénnu politiku, ktorá vždy bola pre mňa vzorom, pána Aleksandara Vučiča,“ oznámil Fico v stredu (14. 10.)
Slovenský premiér mal pôvodne odcestovať do Srbska už 3. októbra, keď sa v Belehrade konal míting volebnej koalície Aleksandar Vučič - Zjednotené Srbsko vedenej Srbskou pokrokovou stranou (SNS).
Situáciu v Bruseli monitoruje redaktor ta3 Róbert Zoľák:
Predčasné parlamentné voľby sa v Srbsku uskutočnia 25. októbra. Vučič v septembri, viac ako sedem mesiacov pred koncom svojho druhého a posledného funkčného obdobia prezidenta, odstúpil, aby viedol kampaň svojej SNS s cieľom stať sa predsedom vlády.
Európska únia a medzinárodní pozorovatelia tento týždeň vyjadrili obavy o férovosť a transparentnosť volieb, ktoré sa uskutočnia v čase vysokého politického napätia v krajine, napísala vo štvrtok agentúra AP.
Práve Nový Sad, kam Fico cestuje, sa stal centrom rozsiahlych protivládnych protestov po tragédii z 1. novembra 2024. Vtedy sa na zrekonštruovanej železničnej stanici zrútil betónový prístrešok, zahynulo pri tom 16 ľudí. Nešťastie vyvolalo podozrenia z korupcie a požiadavky na vyvodenie politickej a trestnej zodpovednosti. Študentmi vedené protestné hnutie následne prerástlo do celoštátnych demonštrácií proti vláde a spôsobu vládnutia v Srbsku. Fico podporil Vučiča aj v súvislosti s týmito demonštráciami.
Zelenskyj sa vyhol srdečnému zvítaniu s Ficom
Drúhy deň samitu Európskej únie v Bruseli začal s približne hodinovým meškaním. Začiatok rokovaní oznámila hovorkyňa predsedu Európskej rady Maria
Na rokovaniach o Ukrajine sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Americký portál Politico upozornil, že slovenský premiér bol počas samitu jediný, s kým sa Zelenskyj srdečne nezvítal. Ukrajinský prezident mal prejav a potom sa objímal s európskymi lídrami. Slovenský premiér medzi nimi nebol.
Spravodajský web pripomenul, že k tomu došlo v čase, keď sa Slovensko pripravuje na obnovenie činnosti medzivládnej komisie s Moskvou koncom októbra.
Európski lídri sa stretli s cieľom prerokovať ďalšiu podporu Ukrajine pred blížiacou sa zimou, ktorá bude podľa mnohých najhoršia od začiatku ruskej agresie vo februári 2022. Predstavitelia najmä pobaltských krajín už vo štvrtok vyzvali na zvýšenie tlaku na Rusko, ako aj na zákaz vydávania ruských turistických víz.
Rokovanie o migrácii
Prezidenti a premiéri krajín EÚ po dobate o Ukrajine a ruských hybridných hrozbách a rokovali aj o migrácii, uviedla Costova hovorkyňa Maria Tomasiková. Dopoludňajšieho rokovania sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý Európanom poďakoval za podporu.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom tradičnom migračnom liste, ktorý do hlavných miest poslala pred samitom, zdôraznila, že je potrebné v tejto oblasti najmä naplno uviesť do praxe Azylový a migračný pakt, Ten začal platiť tento rok v júni. Komisia by tiež mala čoskoro predstaviť nový posilnený mandát pohraničnej agentúry Frontex. A oveľa efektívnejšie by malo byť podľa komisie aj vracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín, odkiaľ prišli.
„Záverečná debata dnešného zasadnutia Európskej rady - migrácia,“ napísal na sociálnej sieti X šéf únijných samitov António Costa.
„Čísla ukazujú, že komplexný prístup EÚ funguje: Počet nelegálnych prekročení hraníc do EÚ je na najnižšej úrovni od roku 2021. Musíme však zostať ostražití a zintenzívniť boj proti pašovaniu migrantov aj proti všetkým formám inštrumentalizácie migrácie,“ dodal. Costa tým narážal na situáciu, keď štát alebo iný aktér zámerne využíva migráciu na vydieranie iných krajín.
Ešte ráno pred začiatkom samitu sa uskutočnili aj takzvané migračné raňajky, čo je akcia krajín zastávajúcich podobné postoje k sprísneniu migračnej politiky EÚ. Zúčastnil sa jej aj český premiér Andrej Babiš.
Očakáva sa, že medzi politikmi bude najmä rezonovať nedávna migračná kríza v španielskej exkláve Ceuta. Do Ceuty predposledný júlový deň ilegálne vniklo z Maroka vyše 70 000 ľudí. Väčšina z nich sa vrátila počas prvých dní, Španielsko ale odhaduje, že asi 12 000 ich stále v Ceute zostáva, vrátane zhruba dvoch tisícok maloletých.
Bez mieru sankcie nezrušia
Európska únia nezruší žiadne sankcie voči Rusku, pokiaľ Rusko neukončí vojnu na Ukrajine, uviedla v piatok pri príchode na samit EÚ v Bruseli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas spoločného vyhlásenia práve s predsedníčkou EK a predsedom samitov EÚ Antóniom Costom poďakoval Európskej únii za podporu. Podpora Ukrajiny, ktorá sa už piaty rok bráni proti ruskej agresii, je jednou z hlavných tém piatkového rokovania.
„Vidíme, že Rusko nedodržiava energetické prímerie a naopak zintenzívňuje útoky,“ povedala novinárom von der Leyenová. „Jedna vec je úplne jasná: žiadne sankcie nezrušíme, kým Rusko túto vojnu neukončí,“ dodala.
Zelenskyj zopakoval, že „nevidí žiadne náznaky, že by Rusko chcelo vojnu ukončiť“. Poďakoval sa Európskej únii za to, že stojí na strane Ukrajiny. Neskôr na sieti X ukrajinský prezident ocenil piatkové stretnutie s von der Leyenovou aj Costom. „Ceníme si, že všetko, na čom sa dohodneme, sa bezodkladne uvádza do praxe. Dnes sme rokovali o ďalšej pomoci, predovšetkým s ohľadom na naše potreby v oblasti energetiky a protivzdušnej obrany. Hovorili sme o podpore našej finančnej odolnosti, a to aj pre budúci rok, a koordinovali sme naše kroky v oblasti európskej integrácie,“ uviedol.
Estónsky premiér Kristen Michal v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že Európska únia bude pravdepodobne musieť poskytnúť Ukrajine novú pôžičku, ktorá pomôže pokryť jej rozpočtový deficit na budúci rok.
„Už minulá zima bola peklo a táto bude tiež peklo,“ povedal Michal s tým, že je na Európe, aby Ukrajine pomohla zabezpečiť to, čo potrebuje. „Je potrebné - na začiatku aj na konci každého rozhovoru - neustále pripomínať, že my sedíme v teplej miestnosti, svietia nám svetlá, funguje kúrenie a máme teplú kávu. Nesmieme byť unavení vojnou na Ukrajine, pretože oni bojujú za nás,“ dodal estónsky premiér.
Maďarsko stojí za Ukrajinou
Maďarský premiér Péter Magyar vyjadril plnú solidaritu Ukrajine. Napísal to v piatok na sociálnej sieti po svojom prvom bilaterálnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré sa konalo popri zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
„Vyjadril som svoju plnú solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí už takmer päť rokov trvajúcej ruskej agresii. Maďarsko je pripravené využiť všetky možné diplomatické prostriedky, aby pomohlo čo najskôr dosiahnuť prímerie a zabezpečiť trvalý mier,“ vyhlásil maďarský premiér.
Lídri sa tiež dohodli na pokračovaní spolupráce na ministerskej úrovni s cieľom zlepšiť situáciu menšín v oboch krajinách. Zhodli sa tiež na tom, že v záujme obidvoch krajín je aj vybudovanie nových základov vzájomných politických a hospodárskych vzťahov.
Babiš: Vojna je zlá a Európa pasívna
Podľa českého premiéra Andreja Babiša je nutné, aby vojna na Ukrajine skončila. To však neznamená, že Kyjev musí akceptovať ruské podmienky, povedal v piatok pred rokovaním Európskej rady. Zároveň zopakoval, že finančná podpora Kyjeva zo strany EÚ by mala byť formou pôžičky.
„Európa sa nesnaží byť aktívna. Myslím si, že všetci chceme mier. Nehovorím, že mier znamená akceptovať ruské predstavy. Ale faktom je, že vojna trvá, že Európa je mimo a že Trump tým, že urobil ten biznis s Putinom, nás vlastne podrazil a musíme niečo urobiť,“ zdôraznil Babiš s odkazom na dohodu o dovoze ruskej nafty.
Samit európskych lídrov sleduje aj redaktor zahraničnej redakcie Róbert Zoľák. Pozrite si živý vstup z Bruselu:
Český premiér tiež podotkol, že európska pomoc Ukrajine by mala byť formou pôžičky a nemala by byť súčasťou budúceho rozpočtu EÚ, ale mimo neho. Zdôraznil, že ČR za to v každom prípade ručiť nebude. „Je potrebné sa dohodnúť, čo bude ďalej, či bude nejaká zhoda. Ale prezident Zelenskyj určite príde s tým, že nemá peniaze a nemá antibalistické rakety Patriot. To vieme a počuli sme to opakovane... Vojna je zlá, čaká nás zima. Sám som zvedavý, s čím hlavní lídri Európy prídu,“ dodal Babiš.
Štvrtková diskusia o budúcom európskom rozpočte bola podľa jeho slov náročná. Myslí si, že dohodu sa do Vianoc nepodarí nájsť, očakáva ju až vo februári alebo marci budúceho roka. Podotkol, že pozície jednotlivých štátov sú výrazne rozdielne - bohaté štáty chcú napríklad ďalšie škrty, čo, naopak, iné štáty odmietajú.
„Môj pocit je taký, že je celkom možné, že sa to nedohodne do Vianoc. Tie pozície sú extrémne rozdielne,“ povedal Babiš. Únijní prezidenti a premiéri viedli diskusiu o svojich požiadavkách do rozpočtu vo štvrtok popoludní a panujú medzi nimi zásadné rozdiely. Predseda Európskej rady António Costa pritom viackrát zdôraznil, že dúfa v dohodu práve najneskôr v decembri.
Muskov Starlink nevedia nahradiť
Európa v blízkej budúcnosti nedokáže nahradiť americký satelitný systém Starlink. V piatok to pripustila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Ukrajina tento systém vysokorýchlostného internetového družicového pripojenia od americkej spoločnosti SpaceX využíva v boji proti ruskej agresii.
„Starlink je pre Ukrajinu skutočne nevyhnutný a Európa ho, žiaľ, v krátkodobom horizonte nedokáže nahradiť,“ uviedla Kallasová.
Spoločnosť SpaceX prostredníctvom svojej družicovej siete prevádzkuje systémy Starlink a Starshield. Starlink poskytuje vysokorýchlostný internet pre domácnosti alebo firmy, zatiaľ čo Starshield využívajú vlády, najmä na bezpečnostné a vojenské účely. Ukrajina využíva oba systémy - na Starshield sa spolieha pri komunikácii na bojisku, zatiaľ čo Starlink nie je povolený na útočné operácie.
Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň uviedli, že USA im systém Starshield neohlásene obmedzili, čím narušili ukrajinské bojové operácie proti ruským silám a logistike na okupovanom území a súčasne spomalili rýchlosť dronov používaných na zostreľovanie ruských bezpilotných lietadiel.
Majiteľ SpaceX, miliardár Elon Musk, v stredu naznačil, že za akékoľvek problémy so Starshieldom hlásené Ukrajinou tento týždeň môže byť zodpovedná vláda USA a v konečnom dôsledku prezident Donald Trump, nie SpaceX. Agentúra Reuters s odvolaním na svoje zdroje vo štvrtok informovala, že rozhodnutie obmedziť systém pre Ukrajinu prišlo z Bieleho domu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"