Výsledky francúzskych volieb potvrdili víťazstvo favorita

Odhady výsledkov prvého kola parlamentných volieb vo Francúzsku naznačujú, že hnutie Republika vpred prezidenta E. Macrona spolu so spojencami obsadí minimálne 400-440 kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení a získa tak parlamentnú väčšinu.

Macron dostal tretinu

V Národnom zhromaždení, ktoré má 577 kresiel, by Macron so svojimi ľuďmi mohol po druhom kole obsadiť až 445 miest. Podľa prieskumu získala jeho strana spolu s Demokratickým hnutím v prvom kole 28 percent hlasov, Republikáni zaznamenali podporu 16 percent, Národný front Marine Le Penovej 14 percent, ultraľavicové Nepoddajné Francúzsko 11 percent a socialisti iba 7 percent.

Po druhom kole volieb, ktoré je naplánované na nedeľu 18. júna, by republikáni mohli obsadiť 80 až 100 parlamentných miest, socialisti 30 až 40 kresiel, krajná ľavica 10-20 a Národný front by mal mať štyri, nanajvýš desať mandátov.

Obávajú sa monopolu

Ak sa prepočty rozloženia mandátov potvrdia, vymaže to z parlamentu politickú diskusiu, reagoval na odhady výsledkov prvého kola volieb šéf socialistov Jean-Christophe Cambadélis. Z tábora socialistov sa ozývajú hlasy  "bezpríkladnom ústupe ľavice". "Nie je zdravé ani žiaduce, aby prezident, ktorý v prvom kole prezidentských volieb dostal len 24 percent hlasov a v druhom vyhral len vďaka protestu voči krajnej pravici, ťažil z monopolu moci," povedal Cambadélis.

Premiér Édouard Philippe po oznámení odhadov sľúbil voličom razantné reformy a vyhlásil, že "Francúzsko je späť". Budúcu nedeľu sa podľa neho v parlamente objaví nová tvár zeme. Silný výsledok Macronovho hnutia v prvom kole ukazuje, že Francúzi podporujú jeho prvé kroky na svetovej i domácej scéne, povedal predseda vlády.

Niektorí z najvýznamnejších ministrov Macronovej vlády postúpili do druhého volebného kola. Minister financií Bruno Le Maire získal vo svojom okrsku v Normandii cez 45 percent hlasov, minister bytovej výstavby Richard Ferrand mal v Bretónsku podporu 34 percent voličov. Vládny hovorca Christophe Castanera vo svojom obvode vyhral so 44 percentami hlasov. Všetci majú dobrú šancu v druhom kole uspieť.

Marine je nespokojná

Marine Le Penová označila účasť v prvom kole francúzskych parlamentných volieb za katastroficky nízku. Politička zároveň vyzvala ľudí, aby išli voliť v druhom kole. Chce tak získať pre svoju stranu Národný front viac ako 14 percent, ktoré podľa doterajších odhadov dostala od voličov v prvom kole. Dúfa, že víťaz prvého kola, ktorým je hnutie Republika vpred bude mať silnú opozíciu.

Rovnako pritom zmýšľa aj líder Republikánov Francois Baroin, ktorý chce, aby na základe výsledkov druhého kola vznikla silná opozícia voči hnutiu Republika vpred.

Vyberajú si jedného poslanca

Dolná komora francúzskeho parlamentu, Národné zhromaždenie, má 577 poslancov volených v rovnakom počte volebných obvodov. Pre rozľahlosť francúzskeho územia a poslancov volených v zahraničí je však volebná matematika zložitejšia.

Už pred týždňom si volili Francúzi žijúci v zahraničí 11 poslancov v 11 obvodoch. Každý z týchto volebných obvodov obsahuje niekoľko štátov. Slovensko napríklad patrí do stredoeurópskeho obvodu, ktorý zahŕňa aj Balkán. Obyvatelia krajiny galského kohúta a francúzskych zámorských teritórií si teda nevolia 577, ale len 566 poslancov zodpovedajúcich rovnakému počtu volebných obvodov.

Francúzi v zámorských teritóriách volili v predstihu. Výnimkou je tichomorská Francúzska Polynézia, kde boli vzhľadom na komplikovanú logistiku voľby 3. júna. V každom z 577 volebných obvodov si voliči vyberajú jedného poslanca. Ak kandidát získa viac ako 50 percent hlasov a zároveň aspoň štvrtinu hlasov všetkých oprávnených voličov v danom obvode, druhé kolo sa nekoná. Volebná účasť teda zohráva nezanedbateľnú úlohu.

Klesajúca tendencia účasti

Ak sa to žiadnemu kandidátovi v danom obvode nepodarí, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Môže ich ale byť viac. Do druhého kola sa dostane každý ďalší kandidát, ktorý získal 12,5 percenta hlasov oprávnených voličov. Stáva sa, že si voliči v niektorých obvodoch v druhom kole vyberajú spomedzi troch alebo štyroch politikov.

Cieľom dvojkolových volieb je docieliť silný mandát poslanca. V priemere je v jednom obvode 14 uchádzačov. V jednokolových mnohoobvodových väčšinových voľbách by pri veľkom počte kandidátov mohlo stačiť získať v prvom kole len zanedbateľný počet hlasov na dosiahnutie víťazstva.

Účasť na francúzskych parlamentných voľbách má klesajúcu tendenciu. Pri posledných voľbách pred piatimi rokmi dosiahla 55 percent. Podľa prieskumu spoločnosti Odoxa zverejneného v piatok by mohla byť tentoraz účasť najnižšia v novodobej histórii Francúzska. Pri prezidentských voľbách býva účasť vyššia, obvykle k urnám prídu najmenej tri štvrtiny voličov.

Výsledok bude dôležitý

Volebné miestnosti boli otvorené do 18.00 h, vo veľkých mestách až do 20.00 h. Na zisk parlamentnej väčšiny potrebuje víťazná strana získať 289 poslaneckých mandátov. Prieskumy pasujú do úlohy favorita koalíciu strany prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe a hnutie MoDem.

Parlamentná väčšina a vláda, ktorá z nej vzíde, zohráva vo francúzskom poloprezidentskom systéme dôležitú úlohu. Ak je prezident i vláda z jednej politickej strany, hlavným nositeľom výkonnej moci je hlava štátu. Ak je vláda z inej politickej strany, dominantnú úlohu zohráva premiér a prezident má skôr reprezentatívnu funkciu.