Vyšetrovanie nemeckej vlády ukázalo na Rusko. Za zmareným útokom na letisko Lipsko stála Moskva, teraz prišli následky

1.9.2026 18:06 , Aktualizované: 1.9.2026 22:40

Za augustový hybridný útok na východonemecké letisko Lipsko / Halle je zodpovedné Rusko. Na tlačovej konferencii to v utorok (1. 9.) povedal nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt.

Podľa ministra zahraničia Johanna Wadephula v reakcii Nemecko prijme viaceré opatrenia. Uzavrie okrem iného ruský generálny konzulát v Bonne, vypovie zmluvu Ruskému domu v Berlíne, sprísni kontroly ruských občanov pri vstupe do Nemecka, navrhne zapísanie ďalších osôb na sankčný zoznam Európskej únie a zvýši tlak na takzvanú ruskú tieňovú flotilu.

Podľa Dobrindta sú Rusi zodpovední za špionážne a sabotážne akcie po celej Európe a augustový incident na letisku Lipsko / Halle zapadá do „známeho vzorca ruských hybridných operácií“. Útok podľa neho vykonali takzvaní low level agenti, ktorých najali ruské štátne orgány. Low level agent je označenie pre osobu, ktorá nie je spravodajsky školená, je ale naverbovaná tajnými službami. „Rusko je zodpovedné za hybridný útok v Lipsku zo 4. augusta,“ dodal minister.

Dron s výbušninou narušil prevádzku letiska v Lipsku

Zamestnanec východonemeckého letiska objavil 4. augusta neskoro večer dron blízko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov. Neskôr sa ukázalo, že bezpilotný stroj niesol výbušninu, rozbuška ale podľa všetkého bola chybná. Letisko po náleze dronu prerušilo prevádzku. Iné nákladné lietadlo, ktoré sa práve chystalo pristáť, muselo následne pristávací manéver prerušiť a zrazilo sa s „neznámym letiacim objektom“. Zatiaľ nie je jasné, či išlo rovnako o dron. Na konci augusta nemecké médiá uviedli, že polícia našla v polovici augusta neďaleko letiska ďalší, teda možno tretí dron.

Pri útoku boli podľa Dobrindta použité výbušniny a zariadenia známe z iných ruských hybridných operácií a z vojny na Ukrajine. Použitú techniku a postup minister označil za „profesionálnu“, akcia podľa neho vyžadovala veľkú technickú odbornosť a značné organizačné úsilie pri príprave i prevedení.

Nemecko sprísňuje opatrenia voči Moskve

Minister zahraničia Wadephul povedal, že sa Moskva rozhodla už tak zaťažené nemecko-ruské vzťahy „ešte viac poškodiť“. Na tlačovej konferencii ohlásil rad opatrení, ktoré Nemecko prijme v reakcii na hybridný útok na letisku. K 18. septembru uzavrie ruský generálny konzulát v Bonne a vypovedá zmluvu Ruskému domu v Berlíne. Kultúrny dom Ruskej federácie na centrálnej ulici Friedrichstrasse bol v Nemecku dlhodobo terčom kritiky. Podľa jeho odporcov v čase vojny na Ukrajine nemá Rusko právo šíriť svoju kultúru v Nemecku, podľa niektorých navyše Ruský dom neslúži umelcom, ale skôr ruským špiónom.

Wadephul tiež uviedol, že Nemecko sprísni kontroly ruských občanov, ktorí prichádzajú do Nemecka. Na úrovni Európskej únie chce Berlín navrhnúť rozšírenie zoznamu sankcionovaných osôb a zvýšiť chce tiež tlak na takzvanú ruskú tieňovú flotilu, ktorú Moskva využíva na obchádzanie doterajších sankcií pri vývoze ropy. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) na tlačovej konferencii tiež povedal, že predvolal ruského veľvyslanca v Nemecku.

„Nie sme vo vojne, sme však denným cieľom hybridnej vojny,“ tvrdí Berlín

Dobrindt aj Wadephul zdôraznili, že Nemecko sa nenechá zastrašiť, bude naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii, a bude ďalej posilňovať svoju vlastnú obranyschopnosť voči hybridným útokom. „Dovoľte, aby som ešte zdôraznil jednu vec, nie sme vo vojne, sme však denným cieľom hybridného vedenia vojny,“ povedal na záver svojho prejavu minister vnútra Dobrindt.

Agentúra DPA upozornila, že Nemecko si ešte nechalo „rezervu“, aby mohlo ďalej reagovať na prípadnú eskaláciu zo strany Ruska. Práve preto podľa nej na dnešnej tlačovej konferencii vystúpili ministri vnútra a zahraničia, a nie priamo kancelár Friedrich Merz. Dobrindt však zdôraznil, že kancelár „bol zapojený do všetkých príprav a rozhodnutí“.

Podpora zo zahraničia

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte alebo britský premiér Andy Burnham vyjadrili solidaritu s Nemeckom v súvislosti s útokom. Von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti X napísala, že o incidente bude v stredu hovoriť s Ruttem.

„Jedna vec je jasná: hybridné útoky nezostanú bez jasnej odpovede. Sme jednotní v našom odhodlaní postaviť sa proti ruskej agresii. Odradíme každého, kto sa pokúsi ohroziť našu slobodu a bezpečnosť,“ uviedla von der Leyenová.

Podľa Rutteho bude aliancia posilňovať svoje schopnosti na obranu všetkých spojencov pred všetkými formami hrozieb – „vrátane zlomyseľných činov, ktorých sme boli svedkami v Lipsku aj inde v aliancii“. Šéf NATO tiež napísal, že víta kroky, ktoré Nemecko podniklo v reakcii na hybridný útok.

„Poľsko, Pobaltie, Rumunsko a teraz Nemecko. Rusko stupňuje napätie v celom regióne. Nenecháme sa zastrašiť a odpovedáme ďalšou podporou Ukrajiny a plnou koordináciou štátov NATO proti agresorovi. Rusko túto vojnu nevyhrá,“ uviedol na sieti X poľský premiér Tusk v narážke na predchádzajúce incidenty a sabotáže v regióne, pripisované Rusku.

„Je dobré, že si Nemecko berie príklad z Poľska a v odpovedi na štátny teror uzatvára ruský konzulát v Bonne. Tvárou hybridnej vojny vyjadrujeme plnú solidaritu s našimi nemeckými spojencami,“ napísal šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.

Plnú solidaritu v súvislosti s „ohavným a ľahkovážnym útokom Ruska“ v Lipsku vyjadril Nemecku britský premiér Burnham. „Ruské snahy o zmarenie nášho odhodlania a našej ochoty podporovať Ukrajinu sú márne a odsúdené na neúspech,“ odkázal.

Slovensko taktiež dôrazne odsúdilo spomínaný incident. Takéto formy hybridných hrozieb narúšajú bezpečnosť a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg, uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Vyjadrujeme solidaritu Nemecku, nášmu spojencovi a partnerovi. Takéto formy hybridných hrozieb, ktoré narúšajú bezpečnosť a dôveru verejnosti, sú absolútne neprijateľné a podkopávajú akékoľvek snahy o mierový dialóg,“ uviedlo MZVEZ na sociálnej sieti X.

Reakcia Moskvy

Rusko odpovie na nemecké rozhodnutie uzavrieť ruský konzulát v Bonne a Ruský dom v Berlíne, uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Ruský dom a generálny konzulát už dlho znepokojovali nemecké úrady, a tak si vymysleli zámienku, aby ich mohli uzavrieť, vyhlásila podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

„Pod absolútne vymyslenou a za vlasy pritiahnutou zámienkou Berlín opäť pristúpil k vyhroteniu bilaterálnych vzťahov. Ako zvyčajne neboli predložené žiadne presvedčivé a závažné dôkazy. Pretože jednoducho neexistujú a ani nemôžu existovať,“ vyhlásila Zacharovová. „Moskva bude reagovať na všetky protiruské rozhodnutia,“ zdôraznila.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Berlín nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho podozrenia voči Rusku. Informovali o tom agentúry DPA a Interfax. „Je ťažké sa k tomu vyjadriť, pretože ak sa vznesú takéto závažné obvinenia, musia byť niečím podložené. Ak sa nemýlim, neboli predložené nijaké argumenty. Je zrejmé, že Nemecko pokračuje v eskalácii,“ povedal Peskov novinárom.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"