Laser odstránil špinu katakomb, našiel Ježiša aj renesančných writerov

Na začiatku nič nevideli

V rímskom podzemí sa podarilo prinavrátiť pôvodné farby freskám z obdobia najranejšieho kresťanstva. Ukazujú náboženské príbehy v ich prvých verziách, ale aj scény z každodenného života..

Fresky staré 1 600 rokov sa skrývali pod stropom katakomb svätej Domitily. Kilometre podzemných tunelov pokrývali až do dnešných dní vrstvy dymu, rias, machu, vápenatých usadenín a iné nečistoty. Odborníci tu po prvýkrát využili najnovšie metódy laserovej technológie, a dokázali tak prinavrátiť dielam pôvodnú krásu.

Keby sa pokúsili fresky čistiť manuálne, zrejme by ich zničili, ale laser sa ukázal ako veľmi účinný. "Keď sme začali pracovať, nič sme nevideli, všetko bolo čierne," vysvetlila vedúca reštauračných prác Barbara Mazzei. Po použití dát z rôznych vlnových dĺžok dokázali vyselektovať čiernotu, ktorú potom jednoducho "vypálili". Fresky odhalené laserom ukazujú Ježiša Krista, apoštolov, postavy zo Starého zákona, ale aj symboly, ktoré dnes cirkev vníma ako pohanské.

Pomenované po mladej Rimanke

Domitiline katakomby sa kľukatia v dĺžke 12 kilometrov a fresky v nich pochádzajú prevažne z 3. a 4. storočia. Svoj názov dostali podľa mladej Rimanky Domitily. Hoci bola neterou cisára, prestúpila na kresťanstvo a preto ju stihol osud mučenice.

Kresťanov v Ríme tri storočia kruto prenasledovali, museli sa preto tajne stretávať v podzemí. Dôvodom bolo aj to, že odmietali uctievať rímskych bohov. 4. storočie je však obdobím, kedy už prijímali kresťanstvo aj zámožné rodiny a viera sa z katakomb pomaly dostávala na povrch.

Odhalené fresky z podzemia spájajú novú vieru so starou a náboženské výjavy s tými každodennými. Napríklad obraz Ježiša s apoštolmi je spojený aj s vyobrazením pekára. Chlieb bol dôležitým v pohanskej, ale aj v kresťanskej symbolike. Pre kresťanov zostáva až do dnešných dní „chlebom naším každodenným“, teda nielen fyzickým pokrmom, ale aj symbolom Ježišovej obety.

Medzi freskami sa nachádza aj výjav, ktorý popisuje obchodovanie s obilím. Informácie z neho môžu historikom pomôcť lepšie porozumieť systému prerozdeľovania obilia - takzvanej annony. Staroveký Rím mal v dobách cisárstva milión obyvateľov a, samozrejme, pre vládcov bolo životne dôležité nasýtiť všetky hladné krky.

Aj keď sa populácia mesta v neskorej antike znižovala, pšenica pre masy zostávala kľúčovým nástrojom, ktorým si politici kupovali popularitu. Fresky ukazujú, ako sa obilie dopravilo zo Stredomoria do rímskeho prístavu a potom sa na lodiach na rieke Tiber distribuovalo do skladov po celom meste.

Na hladkom priebehu obchodu s obilím pracovalo veľa ľudí a mnohí sa združovali do akýchsi predchodcov dnešných odborov - collegií. Štát mal na tento biznis monopol, čo zneužívali vysokopostavení byrokrati na vlastné obohatenie.

Renesančné tagovanie

Laser odhalil aj renesančných „writerov“, teda akýchsi lovcov fresiek, ktorí nechávali na začmudených dielach svoje vlastné podpisy. Jednoznačne čitateľný nápis Bosio je „tag“ patriaci Antoniovi Bosiovi. Tento prvý systematický renesančný bádateľ v podzemí Ríma však fresku označil v dobrom úmysle.  Učenec Bosio sa svojim neúnavným úsilím o zmapovanie ranokresťanských podzemných útočísk stal akýmsi predchodcom kresťanskej archeológie.

V podzemí zhromažďoval hlavne údaje o hroboch raných svätcov a zakresľoval zachované fresky. Bossio svojim posmrtne vydaným dielom odštartoval honbu za tajomstvami rímskeho podzemia, ktoré mnohým nedá spávať dodnes.

https://t.co/EvnqbNusDY RT @ahencyclopedia: an frescoes in #Rome's biggest catacomb. https://t.co/DZhY8rmMRu pic.twitter.com/85F2Lyeg4b

— Laptop Price 24 (@LaptopPrice24) June 1, 2017

Nie vždy je však záujem zvedavcov žiadúci. V priebehu stredoveku a čiastočne aj renesancie sa mnoho kostí a epitafov vytiahlo z katakomb a rozpredávalo po celej Európe ako relikvie svätcov. Nebolo tiež úplne nezvyčajné, ak sa staré fresky vytrhli z pôvodného miesta a nanovo sa vsadili ako trofeje do domov šľachticov.

V súčasnosti sú už ľudia k starým dielam ohľaduplnejší. Výhoda laserovej technológie spočíva v tom, že vyčistí fresky bez poškodenia už v katakombách a historici spoznajú priamo na mieste všetky okolnosti nálezu.