Finančná gramotnosť mladých je zlá, horšie dopadlo len Čile
Slovenskí žiaci dosiahli vo finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2015 výkon 445 bodov, a teda priemerné skóre pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Porovnateľný výkon dosiahli žiaci z Litvy. V rámci krajín OECD dosiahlo výrazne nižší výkon ako Slovensko iba Čile.
Stav sa zhoršil
Pri porovnaní cyklov 2015 a 2012 zaznamenali slovenskí žiaci významný pokles výkonu. Štúdia tiež odhalila, že v rizikovej skupine je 34,7 percenta slovenských žiakov, čo je štatisticky významný nárast o 11,8 percenta oproti roku 2012. Znamená to, že 34,7 percenta našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy, ktoré sa týkajú financií.
Podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 12,4 percenta vyšší ako v priemere krajín OECD. V roku 2012 predstavoval tento rozdiel 7,5 percenta. V takzvanej top úrovni je 6,3 percenta našich žiakov. Podiel žiakov v tejto skupine tak máme o 5,5 percenta nižší, ako je priemer krajín OECD.
OECD @floreannemessy "Mean average of the PISA 2015 Results" @OECDEduSkills @OECD_BizFin #OECDpisa #OECDfe @GltFoundation #financialliteracy pic.twitter.com/qKo8B9hv84
— Arianna G. Filippi (@AriFilippi) May 24, 2017
Bankový účet zvýšil skóre
Štúdia tiež sledovala faktory, ktoré ovplyvňujú výkon žiakov v oblasti finančnej gramotnosti. V priemere krajín OECD šesť z desiatich žiakov má bankový účet či platobnú kartu alebo si zarába peniaze vlastnou pracovnou činnosťou. Vlastníctvo bankového účtu je v 10 z 13 participujúcich krajinách pritom spojené s dosiahnutím vyššieho skóre v oblasti finančnej gramotnosti.
Žiaci v Spojených štátoch amerických, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí sú držiteľmi bankového účtu, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí nie sú majiteľmi bankového účtu. Naopak, na Slovensku žiaci, ktorí vlastnia bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí nie sú vlastníkmi bankového účtu.
V rámci testovania žiaci vypĺňali test finančnej gramotnosti, na konci ktorého bolo niekoľko otázok o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti. Testovanie trvalo 65 minút a uskutočnilo sa v elektronickej podobe. Zamerané bolo na peniaze a finančné transakcie, plánovanie a manažovanie financií, finančné prostredie, riziko a výnos.
Zapojilo sa vyše tisíc žiakov
Medzinárodné porovnanie vychádza z výsledkov skupiny 15 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2015 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov. Celkovo otestovali približne 53 000 žiakov sveta.
Slovensko otestovalo finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov na vzorke 1 540 žiakov všetkých typov škôl.
Do testovania finančnej gramotnosti sa zapojilo 292 slovenských škôl. Testovanie PISA uskutočnil Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania od 20. do 30. apríla 2015.
Cieľom bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné na to, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia. Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach, napríklad matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť, aj v tejto oblasti sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi.
