Fotografie zachytili jeleňa, ako hodoval na ľudských pozostatkoch
Nevinne pôsobiace bylinožravé jelene majú aj svoju temnú stránku. Vedci, ktorí sa snažili zistiť, ako sa v prírode rozkladajú ľudské pozostatky, ich zachytili pri tom, ako ich obhrýzali. Máme sa začať obávať? Zrejme nie, dôvody zvierat boli pragmatické.
Mŕtvolu nechali napospas prírode
Výskumníci nechali ľudskú mŕtvolu na desaťhektárovom pozemku úmyselne a pozorovali jej rozklad. Dopredu počítali s tým, že sa k nej dostanú divoké zvieratá, líšky, supy, či medvedíky čistotné - jednoducho zvieratá, ktoré sa inak nazývajú aj zdochlinári a nepohrnú kúskom mrciny. Vedci z texaského Výskumného strediska foréznej antropológie nastavili fotopasce a neboli sklamaní.
Po 182 dňoch však zachytili „pri čine“ prekvapivo aj jeleňa. Po týždni sa tam objavil opäť, i keď nie je jasné, či to bolo to isté zviera. Išlo konkrétne o jeleníka bielochvostého. Je to bežný druh v Severnej Amerike, ktorý je podobný nášmu jeleňovi a srncovi. Vyniká bielou farbou na chvoste a na spodnej časti trupu, podľa ktorej dostal meno. Jeleník dosahuje veľkosť dospelého človeka a vo všeobecnosti sa považuje za plachého. Často pri jedení ostražito dvíha hlavu, aby sa presvedčil, že mu nič nehrozí.
Rebro ako cigara
Doteraz sa nepredpokladalo, že jelene akokoľvek zaujímajú ľudské ostatky v prírode. Fotopasce ich však zachytili pri tom, ako obžierali ľudské ostatky, konkrétne rebro. Vedci, ktorí sa pochválili unikátnym záberom, napísali, že rebro im „trčalo z papule ako cigara“.
Čo všetko toto zistenie môže znamenať pre ľudí? Srnce a jelene sme považovali neškodné, v istom zmysle za príklad nepoškvrnenej prírody. Mali by sme tieto závery prehodnotiť?
Jeleň je klasický bylinožravec. Rád konzumuje dostupné rastliny či vetvičky stromov, ale aj ovocie, orechy a niekedy do jedálnička zaradí aj huby. Nie je novinkou, že jeleň žerie mäso. Zaznamenali už prípady, keď sa v ich papuli ocitli ryby, mŕtve králiky, ale aj živé vtáky. Výskumníci takto už dávnejšie prišli na to, že kopytníky nemusia mať problém pohostiť sa na ľudskom tele, ak je k dispozícii. Existujú dôkazy, že to robili ovce, ťavy aj žirafy.
Pomoc v zimných mesiacoch
Prečo však existuje u bylinožravca potreba žuvať mäso? Príčinou môže byť nedostatok určitých stopových prvkov, napríklad v ťažkých zimných mesiacoch. Soľ, fosfor alebo vápnik sa dajú nájsť vo zvyškoch tiel a, navyše, torzo človeka v aktuálnom prípade po mesiacoch pozostávalo viac-menej len zo suchých kostí.
O čerstvé ostatky majú zväčša záujem len šelmy. Kopytníky dávajú prednosť vysušených kostiam a po ohryzení na nich zanechávajú charakteristický vidlicový vzor.
Prípad má aj iné súvislosti. Vo svetle nových poznatkov sa môžu prehodnotiť niektoré staré prípady skazy ľudských tiel. Hoci doteraz sa automaticky medzi hlavných vinníkov radili zdochlinári, forézni detektívi už teraz musia medzi možných podozrivých zaradiť aj jelene.
