Ekonomická situácia v eurozóne sa zlepšuje, reformy sú však nevyhnutné
Európska komisia v zverejnenej jarnej prognóze predpovedá pokračovanie doterajšieho trendu oživovania európskej ekonomiky. Rast HDP v eurozóne v roku 2017 bude na úrovni 1,7 % a v roku 2018 na úrovni 1,8 %, čo je mierne zlepšenie oproti zimnej prognóze. Rast EÚ ako celku má zotrvať v oboch rokoch na úrovni 1,9 %.
Nezamestnanosť klesá
Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti skonštatoval, že rast v EÚ naberá na intenzite a nezamestnanosť klesá, situácia v členských štátoch sa však stále značne líši. Lepšie výsledky podľa jeho slov zaznamenali v tých krajinách, ktoré sa odhodlali na ambiciózne štrukturálne reformy.
"Aby sme dosiahli rovnovážnejší stav, nevyhnutné reformy – od otvorenia našich trhov s produktmi a službami až po modernizáciu trhu práce a systémov sociálneho zabezpečenia – musíme realizovať v celej Európe," odkázal Dombrovskis.
Aj eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici ocenil, že EÚ vstupuje do piateho po sebe idúceho roku, v ktorom zaznamená rast. Tomuto stavu podľa neho pomohli ústretové menové politiky, výrazná dôvera podnikov a spotrebiteľov a zlepšovanie svetového obchodu.
Inflácia výrazne narástla
Koncom vlaňajška a začiatkom tohto roka rast celosvetového hospodárstva nabral tempo. Očakáva sa, že celosvetový rast sa z úrovne 3,2 % tento rok posilní na 3,7 % a v roku 2018 na 3,9 %. Čínska ekonomika zostáva v krátkodobom horizonte odolná a ostatným rozvíjajúcim sa ekonomikám pomáhajú zotavujúce sa ceny komodít. Celkovo sa očakáva, že čistý vývoz bude mať v rokoch 2017 a 2018 na rast HDP eurozóny neutrálny vplyv.
Inflácia v posledných mesiacoch výrazne narástla zásluhou vyšších cien ropy. Miera inflácie, do ktorej sa nezarátavajú nestále ceny energií a nespracovaných potravín, však ostala stabilná a pod svojím dlhodobým priemerom. Inflácia v eurozóne má podľa predpokladov narásť z 0,2 % v roku 2016 na 1,6 % v tomto roku, po čom sa budúci rok vráti na úroveň 1,3 % v nadväznosti ceny ropy.
Atraktívne podmienky financovania
Súkromná spotreba, ktorá bola v posledných rokoch hlavným motorom rastu EÚ, v roku 2016 rástla najrýchlejšie za ostatných 10 rokov. Tento rok sa má utlmiť, pretože nárast kúpnej sily domácností bude čiastočne zhoršovať inflácia. V roku 2018 by súkromná spotreba mala opäť mierne narásť.
Očakáva sa, že investície budú rásť relatívne stabilným tempom, no budú ich brzdiť vyhliadky mierneho rastu a potreba pokračovať v oddlžovaní niektorých sektorov. Zotaveniu investícií pomôže niekoľko faktorov, ako napríklad rastúca miera využívania kapacít, ziskovosť spoločností a atraktívne podmienky financovania, kde cítiť úlohu Investičného plánu pre Európu.
Nezamestnanosť v EÚ naďalej klesá, no v mnohých krajinách je stále vysoká. V eurozóne sa očakáva jej pokles na 9,4 % v roku 2017 a na 8,9 % v roku 2018, čo bude najnižšia úroveň od roku 2009. Príčinou je nárast domáceho dopytu, štrukturálne reformy a vládne politiky v niektorých krajinách v prospech tvorby pracovných miest. V EÚ ako celku má predpokladaná miera nezamestnanosti klesnúť na 8 % v roku 2017 a 7,7 % v roku 2018, čo bude najnižšia hodnota od konca roku 2008.
Očakáva sa, že pomer deficitu verejných financií k HDP i pomer hrubého dlhu k HDP v rokoch 2017 a 2018 poklesnú tak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. Nižšie úrokové platby a zmierňovanie rastu miezd vo verejnom sektore povedú k ďalšiemu poklesu deficitu, aj keď pomalším tempom než v posledných rokoch. V eurozóne by mal pomer schodku verejných financií k HDP klesnúť z 1,5 % HDP vlani na 1,4 % v roku 2017 a 1,3 % v roku 2018. V celej EÚ tento pomer klesne z 1,7 % v roku 2016 na 1,6 % v roku 2017 a 1,5 % v roku 2018.
Externé riziká
Predpokladá sa, že pomer dlhu k HDP eurozóny klesne z 91,3 % v roku 2016 na 90,3 % v tomto roku a 89 % v roku 2018, zatiaľ čo v EÚ ako celku tento pomer podľa očakávaní klesne z 85,1 % minulý rok postupne na 84,8 % v roku 2017 a 83,6 % v roku 2018.
Riziká ohrozujúce prognózu sú relatívne vyvážené, tie negatívne však mierne prevažujú, tvrdí správa eurokomisie. Externé riziká súvisia napríklad s budúcou hospodárskou a obchodnou politikou USA a so širším geopolitickým napätím. Ekonomické oživenie Číny, zdravie bankového sektora v Európe a rokovania so Spojeným kráľovstvom o brexite sú tiež považované za možné riziká ohrozujúce naplnenie prognózy.