Macronove víťazstvo bolo suverénne. Voľby mali aj viacero rekordov
Konečné výsledky francúzskych prezidentských volieb potvrdili jasné víťazstvo liberála Emmanuela Macrona, ktoré už predtým uznala aj jeho súperka Marine Le Penová. Po sčítaní všetkých odovzdaných platných hlasov ich bývalý minister hospodárstva Macron získal 66,10 %. Vyplýva to z informácií francúzskeho ministerstva vnútra.
Dostane odpaľovacie kódy
Krajne pravicovú političku podporilo 33,90 % voličov. Volebná účasť dosiahla 74,56 %. Zo 47 miliónov registrovaných voličov sa vyše 25 % k hlasovacím urnám nedostavilo. Podľa agentúry Reuters ide o takmer rekordnú neúčasť. Rekordných 11,5 percenta odovzdaných hlasov bolo buď prázdnych alebo poškodených.
Ústavná rada oficiálne potvrdí výsledok volieb 10. mája. Meno nového francúzskeho prezidenta bude verejne vyhlásené deň nato. V nedeľu 14. mája sa skončí mandát úradujúcej hlavy štátu Francoisa Hollanda. Zároveň je to najneskorší možný dátum na odovzdanie moci novozvolenému prezidentovi. Počas slávnostného ceremoniálu v Elyzejskom paláci dá svojmu nástupcovi odpaľovacie kódy k jadrovým zbraniam.
Keď sa novozvolený prezident ujme moci, vymenuje nového premiéra, ktorého poverí zostavením vlády. Jej zloženie sa zrejme zmení po júnových parlamentných voľbách, ktoré v závislosti od zloženia parlamentnej väčšiny výrazne ovplyvnia, aký silný bude Macronov prezidentský mandát.
Za porážkou vidí postoj k EÚ
Jean-Marie Le Pen, otec prezidentskej kandidátky konštatoval, že príčinou porážky jeho dcéry boli jej návrhy na vystúpenie z eurozóny a Európskej únie. "Myslím si, že vo Francúzsku musíme hovoriť o skutočných problémoch, demografických problémoch, problémoch masovej migrácie," povedal Jean-Marie Le Pen, zakladateľ krajne pravicového Národného frontu, za ktorý jeho dcéra kandidovala. Le Pen bol z FN vylúčený v roku 2015, poznamenala agentúra Reuters.
Le Pen taktiež povedal, že po volebnej porážke jeho dcéry je zrejmé, že NF musí začať odznovu a že podpredseda FN Florian Philippot už avizoval, že strana ponesie iný názov. Philippot je podľa Le Pena jedným z hlavných ľudí, ktorí sú zodpovední za volebnú porážku jeho dcéry.
Najmladší prezident
Macron, ktorého vo veku 39 rokov zvolili do čela Francúzska, sa stane najmladším prezidentom tejto krajiny. Podľa francúzskeho servera Libération bude aj najmladším prezidentom na svete. Belgický denník La Libre Belgique v tejto súvislosti pripomenul, že Macron patrí do skupiny politikov, ktorí sa v relatívne nízkom veku dostali na vrchol politickej moci. V Európe sa v roku 2014 v rovnakom veku 39 rokov stal premiérom Talianska Matteo Renzi
Prvenstvo zrejme patrí súčasnému estónskemu premiérovi Taavimu Roivasovi, ktorý sa v roku 2014 stal šéfom vlády vo veku 34 rokov. Podobný úspech zaznamenal v roku 1998 maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý mal vtedy 35 rokov. Ako 35-ročná v roku 1988 prevzala moc do svojich rúk aj pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová.
Z ďalších mladých svetových lídrov treba spomenúť Johna F. Kennedyho, ktorý sa v roku 1961 stal 35. prezidentom Spojených štátov vo veku 43 rokov. V rovnakom veku sa v roku 1997 stal predsedom vlády Spojeného kráľovstva labourista Tony Blair a neskôr v roku 2010 aj konzervatívec David Cameron. V roku 2015 sa Justin Trudeau ako 43-ročný ujal vedenia kanadskej vlády a aj predseda vlády Českej republiky Bohuslav Sobotka sa do tejto funkcie dostal rovnako vo veku 43 rokov.
Brojil proti lacnej pracovnej sile
Macronovi už k víťazstvu blahoželali svetoví lídri ako nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová a americký prezident Donald Trump či ruský prezident Vladimir Putin. Macron sa dostal do popredia od roku 2014 ako minister hospodárstva vo vláde Françoisa Hollanda, z ktorej vlani v auguste odišiel, a s novozaloženým hnutím Vpred! začal svoje víťazné ťaženie.
Za svojho pôsobenia vo vláde sa preslávil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. Macron sa narodil 21. decembra 1977 v Amiens, študoval filozofiu na parížskej univerzite Nanterre a v roku 2004 absolvoval prestížnu Národnú školu pre správnych úradníkov. Začal pracovať ako investičný bankár v banke Rothschild & Cie. V rokoch 2006 - 2009 bol členom Socialistickej strany.