Hobiti žili aj v dobe moderných ľudí. Vedci konečne odhalili ich pôvod
Záhadní hobiti, ktorí ešte pred 50-tisíc rokmi obývali malý ostrov v Ázii, nepochádzajú z moderných ľudí. Vedci zistili, že malé ľuďom podobné tvory nie sú dokonca ani vývojovou vetvou ich predchodcu, človeka vzpriameného.
Zmenšení ľudia, či úplne iný druh?
Na izolovanom indonézskom ostrove Flores objavili pred 15 rokmi kostry nízkych tvorov, ktoré pripomínali hobitov z kníh anglického spisovateľa J. R. R. Tolkiena. Boli mimoriadne malého vzrastu, s malým mozgom a veľkými chodidlami. Rozhodne však nešlo o zvieratá.
Podľa miesta objavu im archeológovia vyčlenili názov Homo floresiensis. Od prelomového nálezu sa neustále diskutovalo, kým vlastne sú. Sú to skutočne iba neprimerane zmenšení ľudia, alebo nemajú s modernými ľuďmi nič spoločné? Túto otázku dokázalo zodpovedať najnovšie porovnávanie stoviek kostrových pozostatkov.
V porovnaní s evolučnou linkou človeka vlastne nežili až tak dávno. Predpokladá sa, že ostrov obývali ešte pred 50-tisíc rokmi, podľa skorších názorov časť populácie žila dokonca ešte pred 12-tisíc rokmi. Ide už o dobu, v ktorej na planéte dominoval Homo sapiens, výzor hobitov však bol archaický.
O miniatúrnom zjave sa archeológovia presvedčili, keď našli veľkú časť kostry ženského jedinca. Zo zachovanej lebky, končatín a časti panvy odvodili, že „hobitka“ bola asi meter vysoká, objem jej mozgu bol porovnateľný s grepom a pravdepodobne vážila asi 25 kilogramov. Keďže sa dochovali aj nohy a chodidlá, vieme, že vzhľadom na svoju výšku mali hobiti, rovnako ako ich menovci z Tolkienových kníh, pomerne veľké chodidlá. Ich chôdza zrejme vyzerala trochu zvláštne – kolená museli zdvíhať vysoko.
Zvažovali aj vývojovú chorobu
Zakrpatenie viedlo niektorých vedcov k domnienke, že môže ísť o dôsledok nejakej vývojovej choroby - do úvahy prichádzal aj Downov syndróm alebo mikrocefália. Väčšina sa však zhodovala na tom, že floreskí hobiti by mohli byť akousi miestnou verziou človeka vzpriameného (Homo erectus).
O Homo erectus s určitosťou vieme, že žil na hlavnom indonézskom ostrove Jáva v období pred 1,6 milióna až 100 000 rokmi. Lenže príslušníci tohto druhu okrem toho, že boli vzpriamení, boli v porovnaní s hobitmi naozaj vysokí. Ich priemerný vzrast dosahoval už takmer modernú výšku 1,65 metra. Navyše, aj mozog mali dvojnásobne väčší ako záhadní hobiti. Floreský objem mozgu sa skôr blížil k šimpanzovi alebo australopitekovi.
Jeden z predchádzajúcich výskumov porovnával zuby ľudských druhov. Najviac styčných znakov mali hobitie zuby práve s Homo erectus a tak sa úplne vylúčilo, že by hobiti boli akousi miniaturizovanou verziou Homo sapiens. Hobitie zuby boli akýmsi mixom. Stoličky sa ukázali ako vývojovo pokročilejšie, ale črenové a očné zuby boli primitívne.
Sesterský druh Homo habilis
Predchádzajúce štúdie, ktoré sa snažili o zaradenia do vývojového stromu človeka, sa väčšinou sústreďovali na lebku alebo spodnú čeľusť. Nová štúdia vedcov z Austrálskej národnej univerzity sa však sústredila na komplexnejší pohľad. Hobitov porovnali s inými druhmi rodu Homo až v 133 styčných bodoch. Pri doteraz najväčšom porovnávaní prišli na úplne novú odhalenie a ich výskum skoncoval s populárnou domnienkou, že hobiti sa vyvinuli z Homo erectus. Homo floresiensis je totiž ešte primitívnejší ako človek vzpriamený, čiže by išlo o návrat na nižšiu úroveň.
"Analýzy ukázali, že v rodokmeni je Homo floresiensis akoby sesterským druhom Homo habilis (človeka zručného). To znamená, že títo dvaja zdieľali spoločného predka," vysvetľuje nové skutočnosti členka tímu Debbie Argueová.
Dve nezodpovedané otázky
Sále však zostáva niekoľko otázok, ktoré treba zodpovedať. Vyvinul sa hobit v Afrike a migroval do dnešnej Indonézie, alebo sa sem presunul už spoločný predok a hobit sa zrodil na Florese? Viac by ukázala DNA analýza, ale z kosti sa ju nepodarilo získať.
Dávny domov hobitov, Flores, je unikátny. Malý izolovaný ostrov s obmedzenými zdrojmi potravy, ale aj nedostatkom predátorov, bol domovom zvláštnych tvorov aj zo zvieracej ríše.
Slony tam mali tiež trpasličí vzhľad, hlodavce zase narástli veľmi veľké. Napriek primitívnym nástrojom ich hobiti dokázali uloviť, poradili si aj s dravcami ako sú varany. Práve tieto veľké nebezpečné plazy museli byť pre malých tvorov ako hotové draky. V jaskyni sa našli aj spálené kamene a kosti, čo môže byť dôkazom o ich základnej zručnosti pri práci s ohňom.
