Čaká Turecko veľký politický obrat? Občania rozhodnú v referende
ObčaniaTurecka rozhodnú v referende o ústavných zmenách. Tie môžu zásadne posilniť právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, a tak zmeniť politický systém z parlamentného na prezidentský. Ak zmeny prijmú, Ankaru čaká najväčší politický obrat od vyhlásenia republiky v roku 1923.
Prehľad zmien, ktoré môžu nastať:
Prezident bude nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident bude môcť byť členom strany. Zastupovať ho nebude predseda parlamentu, ale viceprezident. Môže menovať a odvolať ľubovoľný počet viceprezidentov, ministrov a všetkých vysoko postavených štátnych úradníkov. Parlament v tejto veci nemá nijaké kompetencie.
Prezident môže vydávať dekréty so silou zákona, týkajúce sa exekutívy, ktoré nadobudnú účinnosť po zverejnení v úradnom vestníku. Súhlas parlamentu nie je nutný. Dekréty stratia platnosť, ak parlament v danej oblasti schváli zákon. Zákony môže (s výnimkou návrhu rozpočtu) predkladať len parlament.
Parlament a prezidenta budú voliť občania v ten istý deň na obdobie piatich rokov. Prvé takéto voľby sú naplánované na 3. novembra 2019, ale môžu sa konať aj skôr. Súčasné konanie oboch volieb zvyšuje pravdepodobnosť, že strana, ktorej členom je prezident, bude mať väčšinu v parlamente. Počet poslancov sa zvyšuje z 550 na 600. Poslanci môžu svoje otázky dávať len písomne viceprezidentovi a ministrom.
Funkčné obdobie by začalo odznova
Nové voľby môže vypísať parlament i prezident. V parlamente je na to potrebná trojpätinová väčšina. V oboch prípadoch sa parlament aj prezident volia v rovnaký deň - bez ohľadu na to, kto z nich voľby inicioval.
Prezident môže zastávať dve päťročné funkčné obdobia po sebe. Vládnuca strana AKP si však ponechala zadné dvierka v podobe možnosti, že ak parlament počas druhého funkčného obdobia hlavy štátu vypíše nové voľby, prezident môže kandidovať znova. Počítanie funkčných období sa začne odznova. Po volebnom víťazstve v roku 2019 by Erdogan začal svoje prvé funkčné obdobie a pri moci by mohol teoreticky zostať do roku 2029.
Prezident bude mať väčší vplyv na súdnictvo. V Rade sudcov a prokurátorov bude môcť vybrať štyroch z 13 členov, parlament ďalších sedem. Stálymi členmi zostávajú minister spravodlivosti a jeho štátny tajomník. O zložení väčšiny v súčasnosti 22-člennej rady zatiaľ rozhodujú sudcovia a prokurátori. Rada je okrem iného zodpovedná za vymenovanie sudcov a prokurátorov. V budúcnosti prezident vyberie 12 z 15 ústavných sudcov (predtým 14 z 17).
Prezident bude môcť byť vyšetrovaný nielen ako doteraz pre vlastizradu, ale aj pre akýkoľvek trestný čin. Musí s tým však súhlasiť dvojtretinová väčšina všetkých poslancov.