Boli presvedčení, že vyhynul. Lov na mýtického tvora sa opäť začal
Nazvali ho tigrom, pritom ide o druh vačkovca a má bližšie ku kengurám. Zvláštne zviera už desaťročia považujeme za vyhynuté, aj keď sa občas objavia správy o tom, že sa objavil v divočine. Po posledných udalostiach sa však rozbehlo seriózne pátranie.
Posledný dožil v zoo
Tasmánskeho tigra, inak nazývaného aj vakovlk, považujeme už 80 rokov za vyhynutého. Tvor trochu pripomínajúci vlka mal telo pruhované ako tiger - preto mu aj prischlo pomenovanie tasmánsky tiger. V skutočnosti však s mäsožravými mačkami, psami, či vlkmi nemá nič spoločného, ale išlo o druh vačkovca, ktorý mal bližšie ku kengurám.
Posledný známy jedinec prežil posledné roky svojho života v tasmánskej zoo. Zachovalo sa aj video, ktoré dodnes slúži na presný popis tohto predátora. Vakovlk mal v papuli 46 zubov a dokázal ju otvoriť až do uhla 120 stupňov.
Vakovlk patrí takmer k austrálskym mýtom. Hoci sa považuje za definitívne vyhynutého, opakovane sa objavujú špekulácie, že predsa len mohol prežiť a doteraz sa nepozorovaný ukrýva mimo civilizácie.
Mýtus znovu a znovu priťahoval jednotlivcov aj vedecké skupiny. Zlákal aj prvého úspešného dobyvateľa najvyššej hory sveta Edmunda Hillaryho. V 60. rokoch zorganizoval expedíciu s cieľom predátora vypátrať, ale nepriniesla žiadne výsledky.
Videli ho, ale nie v Tasmánii
Teraz však opäť ožila nádej. Hoci od doby, keď vyhynul posledný známy tasmánsky tiger, sa zavše objavovali hlásenia o jeho spozorovaní v prírode, veľkú pozornosť si získali najmä dve posledné. Nepochádzajú však z ostrova Tasmánia, ale prekvapivo z austrálskej pevniny.
Jedno pochádzalo od dlhoročného zamestnanca národného parku v Queenslande a druhé od dobrodruha, ktorý často táborí v divočine. Niekoľkokrát vraj v noci videli tvora, ktorý by mohlo zodpovedať popisu tasmánskeho tigra. Jedenkrát vraj prišli štyri jedince takmer na dosah, asi do vzdialenosti šiestich metrov.
Takto sa podarilo získať detailné popisy zvierat, informácie, aké sú veľké, aký majú tvar, aj ako sa správajú. Po vyhodnotení sa usúdilo, že nemohlo ísť o divokých psov dingo, ani o diviaky. Je možné, aby relatívne veľké zviera desaťročia unikalo? Južná Austrália je skutočné veľká. Vedci z Univerzity Jamesa Cooka v austrálskom Queenslande sa teda rozhodli pustiť do seriózneho pátrania.
Je aj na skalných maľbách
Tiger k Austrálii nepochybne patrí. Je súčasťou domorodého umenia a zobrazujú ho aj vyše 3000-ročné skalné maľby. Na austrálskej pevnine však vakovlky vyhynuli oveľa skôr, prispela k tomu invázia divokého dinga, ale aj európski kolonizátori. V ťažkých podmienkach sa do 20. storočia dokázala udržať len malá skupina na izolovanom ostrove Tasmánia.
Dlho sa verilo, že za zánik tigra nemôže len človek, ale aj neznáma choroba. Namodelovaný vzorec populácie však dokázal, že vinník je jednoznačný a súvisí so začiatkom európskej kolonizácie Austrálie. Život tasmánskych tigrov ovplyvnilo aj masové vybíjanie kengúr, ktoré predstavovali ich hlavnú korisť.
Pátračka s kamerami
Hlavnou súčasťou novej pátracej akcie je namontovanie 50 kamier do queensladskej divočiny. Vedci dúfajú v prelomový objav, ale uspokoja sa aj s „bežnými“ výsledkami.
Bez ohľadu na to, či sa podarí zviera zachytiť, získaný materiál sa využije na mapovanie zvierat v regióne. „Nevylučujem vôbec nič, ale zachytiť ich v skutočnosti na kameru by bolo neuveriteľné šťastie,“ vyjadrila sa Sandra Abellová, výskumníčka zapojená do projektu.
Napokon, nebolo by to prvé znovuzrodenie vyhynutého druhu. Minulý mesiac sa podarilo v Austrálii opäť spozorovať nočného papagája, o ktorom sa tiež hovorilo, že je vyhynutý.
