Hrozby terorizmu a Ukrajina boli hlavné témy rokovaní šéfov diplomacií NATO
Posilňovanie transatlantických väzieb bolo hlavnou témou rokovaní šéfov diplomacií členských krajín NATO. V bruselskom sídle aliancie diskutovať aj o hrozbách terorizmu či situácii na Ukrajine. Oficiálny dátum májového summitu Severoatlantickej aliancie je určený na 25. mája.
Očakávajú plnenie záväzkov
Podľa slov šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka sa rokovania sústredili na tri hlavné témy: boj proti terorizmu, rozpočtové povinnosti spojencov a vzťahy s Ruskom. Lajčák upozornil, že americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson tlmočil odhodlanie prezidenta Donalda Trumpa podporiť alianciu v rámci boja proti terorizmu. "Nehovoríme tu o nasadení bojových jednotiek, ale o výcviku, tréningu ozbrojených a špecializovaných síl v tých krajinách, ktoré sú zasahované terorizmom, o opravách a poskytovaní techniky," vysvetlil Lajčák.
Aliancia chce byť v tomto boji viditeľnejšia, ale nikto nenavrhuje vysielanie aliančných vojenských síl do terénu. Aj rokovania ministrov boli v znamení toho, že nová americká administratíva očakáva plnenie záväzkov so strany spojencov investovať dve percentá hrubého domáceho produktu do svojej obranyschopnosti.
"Spojené štáty očakávajú hodnoverný plán ako a dokedy sa k tomu jednotlivé členské krajiny dopracujú," upozornil Lajčák. USA podľa neho zdôrazňujú svoju oddanosť aliancii, ale zároveň naznačujú, že nikto nemôže očakávať, že Spojené štáty ponesú celú ťarchu nákladov s tým spojených.
Vyjadrili podporu Ukrajine
Čo sa týka vzťahov NATO s Ruskom aliancia si podľa Lajčáka našla "správny prístup" k Moskve. Ide o Radu NATO-Rusko, čo je napríklad formát rokovaní, aký chýba Európskej únii. Pripomenul, že je to platforma pre komunikáciu založená na troch princípoch, ktorými sú obrana, odstrašenie a dialóg.
Lajčák pripomenul, že aj na základe týchto rokovaní sa potvrdilo, že aliancia a EÚ politicky opustili Balkán, čo vidieť na oslabení integračných ambícií krajín tohto regiónu. Samostatne, mimo formátu ministerských rokovaní, v Bruseli zasadala aj Komisia NATO-Ukrajina.
Spojenci podľa Lajčáka vyjadrili politickú podporu Ukrajine, ako však upozornil, aliancia očakáva konkrétne výsledky v boji o nastolenie právneho štátu a v boji proti korupcii. Ak napriek tomu, že predstavitelia NATO oceňujú, že ukrajinská vláda robí veľa, stále treba viac, lebo "boj o Ukrajinu sa vedie v Kyjeve a nie niekde inde".
Posilnia pomoc v Iraku
NATO posilní pomoc v Iraku, uviedol po rokovaní generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg. V krajine, kde prebieha časť bojov s teroristickou organizáciu Islamský štát, začne nanovo školiť vojenských zdravotníkov a pomôže s údržbou tankov a ďalšej obrnenej techniky.
Aliancia má podľa Stoltenberga dosť možností, aby sa zámer podaril. „Bude to dobré pre bezpečnosť Iraku, ale význam to bude mať aj pre bezpečnosť samotnej organizácie,“ vyhlásil. NATO od začiatku roka do Iraku zo susedného Jordánska presúva výcvik dôstojníkov irackej armády. Vo februári oznámili výcvikový program pre pyrotechnikov, ktorí likvidujú výbušniny IS. Nedávno organizácia dodala do Iraku 160 súprav, ktoré by týmto odborníkom mali ich prácu uľahčiť.