Koalícia našla kompromis, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie
Lídri koaličných strán rokovali o jednej z hlavných tém posledných dní a v istom zmysle aj posledných 20 rokov. Lídri Smeru, SNS s Mosta sa dohodli, že Mečiarove amnestie, ktoré sú považované za jeden z najkontroverznejších politických činov v našej histórii, zrušia zákonnou cestou.
Preberajú iniciatívu
"Koalícia sa rozhodla prebrať iniciatívu," vyhlasil pred novinármi premiér a šéf Smeru Robert Fico. "Koalícia v stredu predloží ústavné riešenie, ako je možné zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara," uviedol s tým, že pôjde o formu ústavného zákona a detaily prezradia koaliční lídri v stredu ráno na vláde. Riešenie má byť akousi kombináciou ústavných zmien a hlasovania v parlamente. "Koalícia našla kompromis, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie," dodal šéf Mosta Béla Bugár.
Predseda SNS Andrej Danko povedal, že opozičný návrh na zrušenie amnestií je podľa neho neúplný a má množstvo nedostatkov. „Prvýkrát v tejto zostave pristupujeme k historickému kompromisu, keď berieme na zreteľ spoločenskú požiadavku a máme na zreteli aj zachovanie funkčnosti a ústavného systému,“ povedal Danko. Podľa neho vládna koalícia vie právne čistou cestou nájsť riešenie situácie. „Nie sme odtrhnutí od nálad a pocitov ľudí,“ uviedol. Ako dodal, situáciu nechcú politicky zneužívať.
Koalícia už minulý týždeň hovorila, že hľadá právne čistý spôsob zrušenia Mečiarových amnestií. Na stole bol návrh Smeru, podľa ktorého by Ústavný súd mal dostať právomoc rozhodnúť o zrušiteľnosti amnestií ešte predtým, ako budú poslanci hlasovať. Most-Híd mal opačný návrh, aby poslanci najskôr zrušili Mečiarove amnestiea potom by ústavný súd ich rozhodnutie preskúmal.
Amnestovali zavlečenie aj marenie
Smer dlhodobo tvrdil, že Mečiarove amnestie sú amorálne, ale právne nezrušiteľné. SNS tiež o ich zrušiteľnosti pochybuje. Podpredseda Smeru-SD a minister kultúry Marek Maďarič sa však nedávno vyjadril, že ak by bol poslancom, hlasoval by za zrušenie. O zrušení hovorí aj poslanec Smeru-SD a mediálny poradca predsedu vlády Erik Tomáš.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Nemali by prenášať zodpovednosť
Koaličné strany by podľa poslanca OĽaNO Jána Budaja by nemali v prípade rozhodnutia o Mečiarových amnestiách prenášať zodpovednosť zo svojich poslancov na 12 rokov zabetónovaných sudcov Ústavného súdu . Slovenská verejnosť si vraj nepraje právnickú diktatúru.
Budaj podľa vlastných slov nerozumie tomu, aký je rozdiel medzi návrhom premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a koaličného poslanca Petra Kresáka (Most-Híd). Návrh Smeru hovorí o tom, že by Ústavný súd mal dostať právomoc rozhodnúť o zrušiteľnosti amnestií ešte predtým, ako budú poslanci hlasovať. Most-Híd mal opačný návrh, aby poslanci najskôr zrušili Mečiarove amnestie, a potom by Ústavný súd ich rozhodnutie preskúmal.
"Medzi zrušením a nezrušením amnestií nie je tretia možnosť. O akom kompromise hovoríme? Že či sa nadradí Ústavný súd nad rozhodovanie Národnej rady ako ústavodarného orgánu pred alebo po hlasovaní? Veď výsledok je rovnaký,“ upozornil Budaj s tým, že výsledok je podľa neho už známy. Ústavný súd ho totiž už v prípade pokusu Mikuláša Dzurindu zasiahnuť do prezidentských amnestií vyniesol. V súčasnom ústavnom systéme nie je zmienka o tom, ako rušiť amnestie. „To neznamená, že sa to nedá zmeniť,“ dodal poslanec. Budaj viackrát upozornil, že Ústavný súd nemôže byť nadriadený nad parlament, ktorý je ústavodarný orgán. „Verím, že si koalícia uvedomí, že či už nadradíte Ústavný súd nad rozhodnutia Národnej rady ako ústavodarného zboru pred alebo po hlasovaní, jedno aj druhé je Hlava 22, smeruje to k výsledku, ktorý poznáme,“ dodal.