SDĽ proti Dzurindovi či Ficova vinica. 10 prípadov odvolávania premiéra

Návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi musia členovia zákonodárneho zboru podporiť 76 hlasmi, aby bol úspešný. Parlament odvolal premiéra z funkcie dvakrát, keď tento post zastával Vladimír Mečiar.

1) 13. apríl 2000 - Mikuláš Dzurinda

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Na žiadosť poslancov zákonodarného zboru z klubov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany zvolal predseda parlamentu schôdzu NR SR. Elektronický záznam hlasovania poslancov o vyslovení nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi potvrdil, že získal rôznu kvalitu hlasov členov poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice.

Za vyslovenie nedôvery hlasovali spolu s prítomnými poslancami HZDS a SNS aj poslanci SDĽ Jozef Migaš, Ľubomír Andrassy, Ľubomír Dzurák, Jozef Klemens a Štefan Rusnák. Rovnako hlasoval aj nezávislý poslanec Robert Fico. Podľa HZDS bol premiér zodpovedný za 20-percentný prepad koruny, viac ako 20-percentný rast nezamestnanosti, pokles objemu dopravy, stavebnej produkcie, ako aj za zlú komunikáciu s poslancami.

2) 4. jún 2002 - Mikuláš Dzurinda

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi.Pri hlasovaní sa prezentovalo 106 poslancov, za návrh vysloviť premiérovi nedôveru hlasovalo 52, proti bolo 35, hlasovania sa zdržalo 18 a jeden nehlasoval vôbec.

Aj tento návrh na zvolanie rokovania parlamentu podal poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Dôvody, ktoré uviedli sa zhodovali s tými predchádzajúcimi.

3) 6. júl 2005 - Mikuláš Dzurinda

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Pád premiéra podporilo 60 poslancov zo 122 prítomných. Proti hlasovalo 61 členov zákonodarného zboru, žiaden sa nezdržal a jeden nehlasoval. Schôdza, ktorú zvolal predseda NR SR na návrh 37 opozičných poslancov, sa začala 28. júna 2005.

Pre veľký počet poslancov prihlásených do rozpravy napokon snemovňa hlasovala až 6. júla 2005. Predkladatelia Dzurindovi vyčítali, že odmieta bližšie vysvetliť financovanie Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a najmä oznámiť meno spoločnosti, ktorá za najsilnejší vládny subjekt prevzala jeho 22-miliónový dlh. Premiér podľa opozície zlyhal v boji proti korupcii a klientelizmu a zodpovedá za koordináciu reforiem s negatívnymi sociálnymi dosahmi.

4) 6. december 2007 - Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Predseda Národnej rady zvolal mimoriadnu 17. schôdzu, na ktorej chcela opozícia odvolať premiéra Roberta Fica. Dôvodom podľa opozície bola zodpovednosť vlády za kauzu v Slovenskom pozemkovom fonde a spôsob, akým premiér nadobudol vinicu v bratislavskom Novom Meste.

Poslanci opozičných strán sa nočného rokovania parlamentu nezúčastnili, po otvorení 17. schôdze opustili rokovaciu sálu. Podpredseda NR SR Milan Hort v mene opozície uviedol, že o odvolanie predsedu vlády Roberta Fica sa pokúsia v nasledujúcom roku.

5) 22. január 2008 – Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. O vyslovení nedôvery predsedovi vlády rokoval parlament celú noc. Na hlasovaní sa zúčastnilo 134 zo 150 poslancov. Za vyslovenie nedôvery premiérovi hlasovalo 55, proti bolo 78 a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Všetci hlasujúci opoziční poslanci hlasovali za vyslovenie nedôvery Ficovi, naopak, koalícia premiéra podporila.

Návrh na vyslovenie nedôvery podali tri opozičné strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Strana maďarskej koalície a Kresťanskodemokratické hnutie. Premiéra Fica chceli odvolať pre kauzu na Slovenskom pozemkovom fonde, spôsob nadobudnutia jeho osemárovej vinice a nepáčili sa jej ani premiérove výroky na adresu opozičných politikov i médií.

6) 14. september 2011 - Iveta Radičová

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej. Za návrh strán Smer a Slovenskej národnej strany hlasovalo 69 poslancov zo 147 prítomných. Po viac ako 12-hodinovom rokovaní za vyslovenie nedôvery Radičovej hlasovali všetci poslanci Smeru-SD a SNS. Naopak, prítomní poslanci SDKÚ-DS, strany Sloboda a Solidarita, KDH a Most-Híd premiérku vo funkcii podržali.

Dôvodom tohto kroku bola nielen kauza Daňového riaditeľstva SR, ale aj "celková neschopnosť premiérky riadiť vládu a dôsledky, ktoré tým Slovensku spôsobila". Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísalo celkom 47 opozičných poslancov.

7) 17. - 19. september 2013 - Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Za vyslovenie nedôvery zahlasovalo 59 členov snemovne, proti bolo 82, jeden sa zdržal. Proti vysloveniu nedôvery hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru. Rozhodnutie poslancov Smeru o úprave času rokovania mimoriadnej schôdze Národnej rady vyvolalo v parlamente viaceré kritické reakcie opozičných poslancov.

Okrem viacerých výmen názorov došlo aj k fyzickej potýčke medzi poslancami OĽaNO a Smeru. Dôvodom bola maketa premiéra Roberta Fica, ktorú chceli niektorí poslanci vládnej strany vyniesť zo sály. Z balkóna chceli hlasovanie vidieť aj občania, ktorí rokovanie z tohto miesta sledovali uplynulé dva dni. Posledný deň ich tam však nevpustili, keďže voľné miesta obsadila exkurzia.

Pod návrh na zvolanie schôdze sa podpísalo 56 poslancov opozície z KDH, Mosta-Híd, SDKÚ-DS, SaS, OĽaNO aj strany Nová väčšina – Dohoda. Ich rozhorčenie vyvolala informácia, že podklady vládneho materiálu o získaní zvyšného 49-% podielu v materskej spoločnosti Slovenského plynárenského priemyslu údajne pripravovala finančná skupina J&T. Dôkazom bol vládny materiál, v ktorého hlavičke sa nachádzalo meno firmy J&T Investment Advisors.

8) 13. február 2014 - Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 49 poslancov zo 128 prítomných, proti bolo 78 členov snemovne, jeden sa zdržal. Predsedu vlády v hlasovaní podržali všetci prítomní poslanci Smeru, za jeho odvolanie boli všetci prítomní opoziční poslanci. Jediný, kto sa zdržal, bol Štefan Kuffa.

Opozičné strany v návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze pripomínali, že v novembri 2008 ministerstvo životného prostredia ovládané SNS a americká garážová firma Interblue Group podpísali zmluvu o predaji emisných kvót oxidu uhličitého typu AAU pre obdobie rokov 2008-2012 za cenu 5,05 eur za tonu. Slovensko predalo 15 miliónov ton emisných limitov za približne 75 miliónov eur. Daňoví poplatníci podľa opozície prišli o 47 miliónov eur.

Strany Ľudovej platformy (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd) boli presvedčené, že Fico prevzal za obchod politickú zodpovednosť, keď vyhlásil, že ak opozícia a médiá neposkytnú listinný dôkaz, že iné štáty predávali emisie výhodnejšie, kauza sa pre neho končí a z peňazí za emisné kvóty ide zatepľovať byty a rodinné domy.

9) 10. november 2014 - Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Za jeho odvolanie po 49-hodinovej diskusii na mimoriadnej schôdzi NR SR hlasovalo 53 zo 133 prítomných poslancov. Tentoraz sa opozícia pokúšala zbaviť premiéra funkcie pre údajné vytváranie korupčného systému.

Podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze odovzdalo 33 poslancov. Pod návrhom na zvolanie schôdze boli podpísané všetky opozičné strany (SDKÚ-DS, OĽaNO, SaS, nezaradení poslanci) okrem Mosta-Híd a KDH.

10) 23. september 2016 - Robert Fico

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Za jeho odvolanie hlasovalo 36 poslancov zo 116 prítomných. Celý klub Ľudovej strany Naše Slovensko v sále chýbal. Návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi podali opozičné strany SaS a OĽaNO-NOVA.

Podpísalo ho 34 poslancov. Odvolanie premiéra iniciovala opozícia pre jeho nečinnosť v daňovej kauze Bašternák. V pléne boli v dňoch 6. a 7. júla 2016 tri pokusy otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu Fica, parlament však nebol uznášaniaschopný.

Mimoriadna schôdza Národnej rady sa začala až na štvrtý pokus. Vyhlásila to podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová, ktorá ju otvorila bez toho, aby sa cez hlasovacie zariadenie zistil počet prítomných poslancov, teda to, či je parlament uznášaniaschopný. Poslanci sa nezhodli na ďalšom postupe, Nicholsonová schôdzu prerušila. Premiér čelil odvolávaniu až 23. septembra 2016.